O úspechu 

Derek Lin: Tao úspechu

Mnohí chcú byť úspešní, no často sa spoliehajú na šťastie či náhodu. Veria, že „raz to príde“, hoci pre to nie sú ochotní veľa podstúpiť. Očakávajú, že raz v budúcnosti úspech zažijú aj oni – veď kdekto naokolo dosiahol úspech v podobe hŕby peňazí, perfektného domu, super práce ap. Spoliehaním sa na vonkajšie okolnosti však nedosiahnete veľa. Začnite objavovať a žiť život naplno, taký ako vám bol daný. Využite dávne východné učenie na to, aby ste naozaj dosiahli úspech!

Novinka Tao úspechu prináša praktický a systematický výklad starodávneho a vekmi overeného spirituálneho vzdelávacieho procesu. Tao úspechu vás prevedie piatimi kruhmi života – duch, naša myseľ, vzťahy, svet a náš osud – vďaka ktorým dosiahnete úspech. Pri rozbore každého z nich sú citlivo a zrozumiteľne vysvetlené dávne taoistické tajomstvá, ktoré poskytujú začiatočníkom aj ľuďom, ktorým taoizmus nie je neznámy, návod, ako žiť naplno.

Autor knihy Derek Lin je taoistický majster, ktorý na pozadí hlbokomyseľných taoistických príbehov objasňuje jednotlivé kľúčové body premeny života a spája ich s rušnou súčasnosťou. Nejde teda o teóriu alebo suché poučky, ale skutočné príbehy a inšpirácie, ako zmeniť svoj život k lepšiemu. Autor  aplikoval tao na rozličné oblasti života od výroby až po finančný sektor. Bohaté skúsenosti z tejto práce mu umožnili začleniť prastarú múdrosť do súčasného bežného života.

Že ide o praktickú a vzácnu knihu, dokazuje fakt, že Derek Lin je všeobecne uznávaný odborník. Jeho originálny preklad Tao-te-ťing s anotáciami a vysvetlivkami kritika oceňuje ako prvú verziu verne a presne zachytávajúcu lyrickú krásu originálu. Je riaditeľom taoistických štúdií Veľkej taoistickej nadácie Ameriky so sídlom v Kalifornii, hovorcom a prednášateľom tao-te-ťingu a taoizmu všeobecne.

A tu je úryvok z knihy:

Pravý pokoj

Kedysi dávno v starej Číne venoval sa cisár vo svojej pracovni čítaniu celého stohu diplomatických dokumentov. Bolo mu ťažko sústrediť sa, a tak si zavolal najvernejšieho ministra. Keď minister prišiel, videl, že cisár sa prechádza hore-dolu a vyzerá podráždene. Cisár mu povedal:

 „Rád by som sa sústredil na záležitosti štátu, ale moja myseľ je rozlietaná a rozrušená. Keď sa takto cítim, potrebujem niečo, na čo by som sa mohol pozerať a čo by mi pomohlo znovu získať pokoj. Choď a nájdi najlepšieho umelca v zemi a daj mu vytvoriť obraz, ktorý bude mať moc upokojiť ma. Chcem, aby námetom tohto obrazu bol ‘Pravý pokoj‘.“

 „Ako rozkážete, vaša výsosť .“

O niekoľko dní nato mu minister ohlásil príchod troch umelcov, ktorých široko-ďaleko považovali za najlepších v Číne. Boli rovnako talentovaní, a tak ich všetkých troch priviedol do paláca. Keď pochopili, čo cisár žiada, začali maľovať. Len čo boli práce hotové, vybral sa cisár aj s ministrom do dielne, aby si ich pozrel. Prvá maľba zobrazovala malebné jazero obklopené horami. Bola to pôvabná scenéria, dokonale nehybnáhladina jazera navodzovala pocit pokoja. Cisár sa usmial:

 „Je to nádherné.“

Druhý obraz zachytával zasneženú krajinu. Vyvolával v mysli ticho, aké nastáva po snežení, hlboké ticho siahajúce za hranice úplnej neprítomnosti hluku, lebo kopy snehu pohltili všetky zvuky. Minister aj cisár uznanlivo prikyvovali.

 „Má to skutočnú hĺbku,“ povedal cisár.

Pozreli na tretiu maľbu, ktorá znázorňovala vodopád.

„Ospravedlňujem sa, vaša výsosť,“ povedal minister.

 „Zdá sa, že umelec nepochopil moje pokyny, že má namaľovať pokojný výjav. Hneď túto maľbu vyradím a môžeme vyberať z prvých dvoch obrazov.“

Načiahol sa za maľbou, ale cisár ho zastavil:

 „Nie, počkaj.“

Uprene sa zahľadel na výjav dlhšie, a vzápätí povedal:

 „Toto je obraz pre mňa.“

„Čože? Ale veď... vaša výsosť! Ako sa môže tento vodopád rovnať ostatným dvom obrazom, ktoré vystihujú pokoj? Tomu nerozumiem!“

 „Vodopád nie je tou najdôležitejšou vecou na tejto maľbe,“ povedal cisár.

 „Nože sa prizri ešte raz.“

Minister pozrel na obraz ešte raz, tentoraz oveľa pozornejšie. Neďaleko vodopádu uvidel strom. Na konári stromu spočívalo hniezdo. V hniezde spal vták.

„Pozri, ako sa vták vie uvoľniť a oddychovať, aj keď je ohlušujúci príval vody tak blízko,“ zdôraznil cisár. „Má v sebe taký hlboký pokoj, že vonkajšie prostredie ho nedokáže znepokojiť ani vyrušiť. A toto je podstata Pravého pokoja!“

Tento príbeh môžeme vychutnať len sám osebe alebo sa ponoriť hlbšie a preskúmať významové vrstvy, čo sú doň vložené. Rovnako ako to býva v mnohých iných taoistických príbehoch, cisár predstavuje vás. Potreboval riešiť záležitosti štátu presne tak, ako si vy potrebujete poradiť s rôznymi stránkami svojho života. Keď si cisár plnil povinnosti dobre, stal sa známym ako múdry a schopný panovník svojej krajiny. Podobne aj vy, ak budete schopní žiť svoj život harmonicky, stanete sa pánom svojho osudu. Cisár si potreboval upokojiť myseľ, aby sa mohol sústrediť na prácu. To isté platí aj pre vás. Všetci vieme, aké je ťažké usilovať o čokoľvek, keď nám myšlienky lietajú rozličnými smermi. Poznáme aj to, akí vieme byť efektívni, keď máme pred sebou jasný cieľ bez akéhokoľvek rozptyľovania. Možno práve preto sa v poslednom čase stále viac ľudí utieka do ústrania. Niektorí tam prichádzajú, aby si dobili duchovnú batériu, iní tam chcú znovuobjaviť kontakt so sebou samými. Pokúšajú sa o to, čo starovekí mudrci vedeli odnepamäti – ľudské bytosti majú naliehavú potrebu stráviť určitý čas osamote v pokoji, aby pouvažovali o živote a znovu nadviazali spojenie s vlastnou dušou. A tak cisárovo hľadanie pokoja odráža aj našu snahu nájsť to isté.

Jazero

Prvá maľba predstavuje povrchový druh pokoja. Jazero sa náhodnému pozorovateľovi môže zdať pokojné, ale pod povrchom sa možno skrývajú rozhárané prúdy. Nebolo tým, čo chcel cisár, lebo iba povrchový vzhľad tíšiny nestačil, nech bol takýto pohľad akokoľvek krásny. Keď to aplikujeme na život, posolstvo príbehu sa vyjasní. Vonkajšia podoba pokoja je niečo, čo môžeme vytvoriť pomerne ľahko. Môžeme napríklad ukazovať pokojný zovňajšok ostatným a vnútri ukrývať tajné úzkosti. Možno vieme byť veľmi presvedčiví, a možno to nikto neprehliadne, ale nezávisle od našich hereckých schopností hlboko vnútri poznáme pravdu. Vyvolávanie vonkajšieho dojmu pokoja sa stáva spôsobom, ako zamaskovať vnútorný nepokoj. Podobne môžeme vybudovať zvukotesnú miestnosť a vytvoriť v nej dokonale usporiadané pracovné prostredie. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sme cieľ pokoja dosiahli, ale to, čo máme, je iba zdanie. Ak myseľ zostáva rozrušená a hlasy v hlave ne-utíchajú, ani len tá najtichšia, ruchu zbavená miestnosť na svete nám neprinesie nič dobré.

Pohľad na sneh

Druhý obraz vyjadruje vyššiu úroveň pochopenia ako ten prvý. Masa vody môže vystavovať na obdiv pokojnú hladinu, ukrývajúc zmätok vnútri, no o snežnej ploche to neplatí. Teda sneh môže predstavovať druh pokoja, ktorý je zvonka rovnako nenarušený ako zvnútra. Ale napriek tomu si cisár túto maľbu nevybral. Prečo? Háčik je v tom, že podobne ako prvý obraz, aj druhý zachytáva iba vonkajší prejav pokoja. Stále nedokáže prekonať predstavu, že zmier a pokoj by sme mali hľadať niekde v materiálnom svete. Vedie náš pohľad smerom von, zatiaľ čo my potrebujeme pohľad dovnútra. Druhým problémom je, že zasnežená krajina predstavuje prechodnú formu pokoja. Hrubá, všetko pokrývajúca snehová pokrývka je možno dôsledkom snehovej metelice a ľudia žijúci v chlad-nejšom podnebí vedia, že takýto výjav nemá dlhé trvanie. Skôr či neskôr sa počasie zase škaredo zvrtne, preto mierumilovné prostredie zobrazené na druhej maľbe predstavuje iba dočasný stav.

Vták

Pri treťom obraze prestupujeme hranice vonkajšieho prejavu a pristupujeme k vnútornej podstate. Vták predstavuje dosiahnutie Pravého pokoja. Maľba nám ukazuje, že keď ho už raz máme, je jedno, aký druh zvukov či rozptýlenia sa nachádza v našom okolí. Rovnako ako vták, aj my zostaneme uvoľnení  a pokojní, aj keď naše prostredie nie je najideálnejšie. Toto skutočne potreboval cisár – nie tiché prostredie, ale utíšené srdce. Toto je druh pokoja, ktorý je trvácny, lebo ostáva nemenný bez ohľadu na zmeny vo vonkajšom svete. Jeho stály charakter ho uvádza do súladu s večným taom. Prirodzene, je ľahšie o dosiahnutí tohto hovoriť ako to uskutočniť. Existuje len veľmi málo ľudí, ktorí ovládajú svoje vnútorné ja dokonale a bez námahy. Väčšina z nás ešte stále potrebuje nájsť pokojné prostredie, azda odísť do ústrania, aby ľahšie dospela k utíšeniu. Ešte stále máme pred sebou dlhú cestu, kým dosiahneme stav zobrazený na tretej maľbe. Tento príbeh môže osožiť aj nám. Obraz vtáka mierumilovne  oddychujúceho pri vodopáde v našej mysli je mocný symbol, ktorý môžeme použiť ako spomienku. Vždy keď sa ocitneme v úzkych, pripomeňme si v duchu vtáka s vedomím, že nie je nevyhnutné odísť na odľahlé miesto, kde nás nikto nemôže rušiť. Podstatný je vnútorný pokoj a vyrovnanosť v tejto chvíli a na tomto mieste. S podstatou Pravého pokoja môžete splynúťv jedno práve tu a práve teraz. Ak bude človek vždy čistý a pokojný, nebesia a zem sa navrátia k prapôvodu.

(Kniha čistoty a pokoja, 9. storočie)